Autor článku: Jan Fobl
V týždni som na facebookovom profile kulturistika.com zazrel krátke video kulturistu cvičiaceho predkopy. Jeho kvadricepsy boli obrovské av kontrakcii nádherne separované, vaskulárne a hlboké. Hádam, že mal borec tak týždeň dva pred pretekmi, kožu ako papier a nádherne napruhované laterály, vážne radosť pozerať. Prečítal som sa komentármi a musím uznať, že to bol veľmi veselý zážitok. Väčšina komentárov bola rádoby vtipných alebo posmešných, ako už to tak býva, z pravidla od chlapcov ľahších šesťdesiatich kíl. Väčšina z nich poukazovala na chemickú podporu účinkujúceho atléta, pričom bolo na pováženú, že komentujúci naturáli používali názvy anabolických steroidov, ktoré by mali byť laikom nepoznáme. Medzi všetkými posmeškami a urážkami ma však najviac pobavil jeden, citujem: „Ale kopec nevybehne :D :D“.
Video aj s komentmi je k zhliadnutiu tu:
https://www.facebook.com/kulturistika/videos/913102036016568
Už som čítal niekoľko článkov na tému funkčnosť a mobilita abnormálne svalnatého tela a sám zo svojej skúsenosti, kedy som sa ručičkou váhy dostal na 120 kg viem, že život s takou nadváhou môže byť v mnohých ohľadoch nepraktický a nekomfortný. Treba nutnosť nájsť si nejaký strom a zahrať si na medveďa, keď vás svrbí medzi lopatkami. A keďže nie som majiteľom takých brutálnych stehien (bohužiaľ), ako hlavná postava onoho krátkeho klipu, nemôžem ani zákerný komét vyvrátiť. A keby som mal také neskonalé šťastie a tieto kopytá mi hovorili „pane“, skúšal by som vybehnúť nejaký kopec? Nie. Prečo? Pretože asi ako väčšina ľudí, ktorí nemajú potrebu konvertovať svojich mindrákov do hejterských komentárov na sociálnych sieťach, nepovažujem behanie do kopca ako právoplatný ukazovateľ atletizmu a telesnej funkčnosti. Pred pár miliónmi rokov by som toto privilégium asi uvítal, keby som potreboval utiecť šabľozubému tigrovi alebo keby som potreboval uloviť nejakého šabľozubého svišťa aby mala moja rodina čo jesť, ale v dnešnej dobe? Ruku na srdce, kedy ste naposledy museli niekam bežať? Možno tak na električku alebo dobehnúť autobus, aby ste nemuseli čakať päť minút na ďalšie. Ja, ako majiteľ inovácie s názvom „osobné vozidlo“ som nebežal naposledy snáď na strednej škole v telocviku. Svišť už loviť tiež nepotrebujem, v Kauflande majú v akcii králiky už bez kože a vykostené. A keby som nemal chuť na králika tak si kúpim čokoľvek iné bez potreby vyvinúť rýchlosť vyššiu, než je rýchlosť priemerného dôchodcu, pretože zabalené mäso sa z chladiaceho pultu loví celkom ľahko.
Argument o vybehnutom kopci je teda asi tak rovnako relevantný ako výsmech šohajovi, čo behá Spartana, že nevytlačí 200 kg na bench. Že golfista neprepláva tri dĺžky plaveckého bazéna na motýlika. A aj keby to dokázal, pretože prečo nie, že áno, prečo by to robil, keď je golfista? Ja som v mladosti zastupoval školu v trojboji, päťboji, skoku vysokom, skoku ďalekom, v šprinte aj v šachu a trúfam si povedať, že úspešne. Teraz, o 40 kg neskôr, by som už asi 180 cm nepreskočil a stovku za 11 sekúnd nezabehol a viete prečo? Pretože som kulturista. Pretože žijem kulturistikou. Hneď ako ráno otvorím oči, prvé nad čím premýšľam je, čo dnes urobím pre to, aby som bol lepší kulturista a nie nad tým, ktorý kopec je dosť strmý na to, aby som sa cítil ako chlap, keď ho vybehnem.
Každý z nás robí to, čo ho baví. Pokiaľ k tomu máte aj vlohy a talent, môžete to dotiahnuť pri správnom mindsete veľmi ďaleko. Ale je to disciplína a práve ten mindset na daný šport, ktorý nás dá vyniknúť a je hlúposť posudzovať ostatných podľa faktora, ktorý ja viem, trénujem každý deň a vynikám v ňom. Každý, kto má aspoň štipku sebareflexie a súdnosti si toto uvedomí. Ja obdivujem mnoho športovcov. Michael Phelps, Fernando Alonso, Mike Tyson, Shaquille O'Neal, Michael Schuhmacher, to všetko sú legendy a géniovia svojich športov a mne by ani vo sne nenapadlo zabiehať sa myšlienkou, či niekto z nich popotiahne na mŕtvy ťah to, čo Peť Petráš alebo či/za ako dlho vybehnú mikulovský Svätý kopček.
Ešte sa na chvíľu vrátim k poukazovaniu a pochechtávaniu sa nad vplyvom anabolických látok. Či chlapík vo videu sypal? Podľa mňa určite áno, pretože nepoznám nikoho s kvadricepsmi ako Marcello de Angelis, ktorý by bol čistý ako svedomie matky Terezy. Je takýto výsledok daný využitím anabolických steroidov? Určite áno. Je výsledok daný primárne týmto elementom? Ani náhodou. Pokiaľ je mi známe, neexistuje látka, ktorá by vám vykúzlila svalovú hmotu z čerstvého vzduchu, pokiaľ sa tu však nebavíme o syntetickom oleji o ktorom by vám svoje mohol porozprávať napríklad Gregg Valentino alebo Kirill „Bazooka“ Tersehin, známy ruský blázon, ktorému kvôli infekcii z aplikácie oleja do bicepsov museli skoro amputovať obe ruky.
Som si celkom stopercentne istý tým, že takéto nohy vybuduje len človek, dokonale oddaný svalovému rozvoju. Človek, ktorý berie vážne ako tréning, tak jedlo aj odpočinok. Keď pominem talent (pretože ten keď nemáte, tak máte jednoducho smolu a môžete sa stavať na riasy), tak toto sú segmenty, bez ktorých také nohy nevybudujete. Tréning, strava, regenerácia, suplementácia (nech už je akákoľvek). Žiadny faktor nestojí nad ostatnými, jeden bez druhého by k takémuto výsledku neviedli. Prečo sa hlavnému aktérovi nikto nesmeje, že spí minimálne 8 hodín denne aj cez víkend, kedy by mohol na svoje bicáky loviť roštenky v bare? Že jej každé dve hodiny, až mu lezú oči z jamiek alebo že nevynecháva legday? To je nemlich to isté, ale žiaľ Bohu príliš morálne, než aby to strhlo vlnu pseudobojovníkov za naturálnu kulturistiku.
Je smutné, že ľudia s obľubou vo fesťákoch, alkohole, nikotíne a iných parádach, ktoré na profiloch sociálnych sieťach ani zdieľať nemožno, majú potrebu súdiť ľudí, ktorí nežijú ako oni. Obzvlášť keď som ani pri jednej z fotiek dotyčných hejterov nenašiel komentár nejakého športovca ako: „Vyzeráš ako reklama na hlad s tunelom v uchu!“, „Sopolom by som ťa prerazil“ alebo „Si hrubé prasa a to za žiadne tetovanie neschováš!“. Nech je to ako chce, pevne verím, že človek spokojný sám so sebou nemá potrebu zhadzovať ostatných a preto by som prial všetkým, aby si túto osobnú Nirvánu sám v sebe našli.