Autor článku: Jan Fobl
Aj keď mi je známe, že prirovnanie lízania zmrzliny cez igelit si už zarezervoval sex s kondómom a ja nemôžem než súhlasne pritakávať, cvičenie bez toho správneho mentálneho motora je podobné – jednoducho to nie je to venčo! Podľa kolegu Vacka z konkurenčného blogu je najlepšou motiváciou prihlásiť sa na akúkoľvek fitness-súťaž a následne to rozhlásiť na všetky siete. Inými slovami na seba upliecť bič, z ktorého, keď sa budete chcieť vyvliecť, tak vám každý posmeváček z vášho okolia na betón pripomenie váš neúspech výsmechom hodným Louis de Funésa zakaždým, keď zastrelil jedného z fantomasových komplicov.
Tento pricip má isto určite niečo do seba, ale čo s takými, čo po súťažných doskách nijako nebaží a radšej by sa nechali zmrskať, než aby vyliezli pred publikum v niečom, čo pripomína skôr paródiu na plavky než športový úbor? A ako to už tak býva, sto ľudí, sto chutí, sto spôsobov, ako vo vás vyburcovať ono pomyselné zviera. Či už sa jedná o majestáného leva alebo rozzúrenú čivavu s očami ako tenisákmi a zubami ako noty na bubon.
Poďme si tu niektoré pripomenúť.
Motivačné citáty
Je až s čudovaním, že sa táto kratochvíľa zachovala až dodnes a je s ešte väčším prekvapením, že tieto niekedy až dych vyrážajúce „múdrosti“ niekto stále ešte neberie čisto ako recesiu a pchá ich na sociálne siete. Pochopil by som ešte, že niekto v ťažkej emočnej disbalancii potrebuje sám seba presviedčať o tom, ako veľmi nie je v prdeli, že mrskne do storiečka, ako ho máme hodiť medzi vlkov a že vylezie ako ich líder alebo že v pekle majú pre ňu špeciálne miesto – trón.
Stejně tak, jak mě náramně pobavilo storiečko jedné slečny, kdy se na pozadí západu slunce a siluety rozpřažené ženy (symbolizující pravděpodobně svobodu nebo nevím) přehrával text, který si teda doslovně nepamatuji ale zněl přibližně takhle: „Osud ji srazil na kolena. Dával jí rány ze všech stran. Byla na všechno sama. Opuštěná. Nešťastná. Na dně! Ale ona se zvedla. Bylo v ní víc sily, než si myslela. Zvládla to! Byla silná a zvítězila! Jemnovala se…. Byla jsi to ty!!!“ Jakože haló? Lol! Moje babička se narodila v roce 1927, zažila nacisty i sověty, válku, totalitu, porodila sedm dětí, čtyři z nich pochovala a přes to všechno jsem u ní nikdy neviděl potřebu cpát komukoliv do obličeje, jak moc je život nefér. Jenže jí bych to i věřil, na rozdíl od nějakého náctiletého caparta, žijícího v přepichu, v na válečné konflikty nechudším období v dějinách lidstva a stejně se topícího v nekonečné depresi, protože svět je na něj moc krutý, neb ten hezoun z 8.A poslal fotku svého lulana její bff a ne jí.
Potom je tu však úplne spodina motivačných citátov a to absolútne zbytočné oznámenie, ako napríklad ten posledný, čo som zaznamenal. V pozadí fotka Michaela Fassbendera (írsko-nemecký herec, nezabudnuteľný mladý Magneto alebo hviezda mužov nie príliš obľúbeného, zato ženami zbožňovaného filmu Stud. Ten kto videl prvých pár minút filmu ma chápe.) v drahej košeli, ruky zopnuté akoby pri motlid z reklamy na hodinky, múdro pozerajúceho na čitateľov a pod ním prevratné oznámenie, že so všetkým čo končí, niečo nové začína. Vďaka, ó mocný tvorca tejto nekonečne múdre koláže. Vďaka, že nezomriem hlúpy as vnútorným pocitom blaha a istoty, že pri konci čohokoľvek nezanikne aj všetko bytie.
Majte svojich krátkodobých hrdinov
Každý z nás má nejaký ten svoj idol, každý z nás na niekoho vzhliada a snaží sa ho napodobňovať. Pre mňa to bolo nemecké duo, v mojich očiach nemeckejšie a žiarivejšie ako Modern Talking, Günter Schlierkamp a Dennis Wolf.
Dennis Wolf Günter Schlierkamp Jomaha Jomaso
Je to však správna voľba pre násťročného chlapca, ktorému sa pri každom nadýchnutí pod kožou smelo odhalí hrudný kôš? Za mňa nie. V prvom kvartéle vášho života vám bude pochopiteľne taký cieľ ako byť v top 5 na svetovej scéne na míle vzdialený. Môžete byť zapálení ako chcete ale prídu problémy zdravotné, problémy finančné, problémy s chromozómom XX (koniec rozletu drvivej väčšiny mladých nadšencov ukončí nejaká tá mladá jarabica), problémy sociálne, kedy vás budú kamaráti každý piatok a každú sobotu ťahať pariť a tisíc ďalších skúšok vašej vôľa, ktorými prejde len promile budúcich viac či menej úspešných športovcov.
V čase, keď som bol pubertiak na všetkých dedinách vo veľkom frčal futbal. Každý poznal komplet národný team, Kuku, Poborského, Siegla, Nedvěda atď. A kto nečítal miestne prvé pralesné (ako napríklad ja), ako by ani nebol. Bol to asociálny podivín, nežiaduci vyvrhnutý. Ja som bol o to divnejší, pretože môj brat mal v okolitých dedinách renomé novodobého Maradoni a ja strieľal zásadne len bodlom. Závidel som tým chalanom záujem dievčat, ako sa čapýrili, keď sa tá naša jedenástka na kúpalisku vyzliekla do plaviek a ja som nemohol veriť vlastným očiam, aké majú svaly. Pekáč buchiet, náznak pektorálov, vyrysované stehná…. Vtedy som si hovoril: „Áno, takto vyzerať, to by mi úplne stačilo!“
Avšak ako som začal cvičiť a čím viac som cvičil, tým menší sa mi členovia TJ Sokol Březí zdali. Potom som prvýkrát uvidel film Trója a Brada Pitta v úlohe mocného reka Achillea. A opäť som si hovoril: „Fuuuuu takto vyzerať a bol by som spokojný!“
Brad Pitt
Keď ten film vidím dnes, pripadne mi Brad tak trochu podvyživený. A tak to šlo ďalej a ďalej a ja si ani neuvedomoval, že si stále nastavujem latku o kúsok vyššie ale nikdy nie tak vysoko, aby som bol demotivovaný, keď ju krátkodobo neprekonám. Keď si dáte v pätnásť cieľ Mr.Olympia tak s najväčšou pravdepodobnosťou zlyháte ale nastavovaním si krátkodobých cieľov to pôjde určite lepšie. Hlavne sa nedostať do fázy: „Fuuuuu teraz tak vyzerám a to mi stačí!“
Krátkodobé ciele
Výzdoba v Lidle už nám pripomína blížiace sa Vianoce, následne Silvester a Nový rok. Inými slovami sa nám onedlho začne podsúvať myšlienka: „Aké si dáme tento rok predsavzatie?“. Ako taká predsavzatia v drvivej väčšine znie?
Musím začať cvičiť!
Musím schudnúť!
Musím zosilniť!
Začnem sa viac hýbať!
Toto je presne ten typ predsavzatia, ktorý nebudete dodržiavať. Bude vás to baviť týždeň dva a potom sa aj tak vrátite do zabehnutých koľají. Pokiaľ si už určujete ciele tak konkretizujte, plánujte a zapisujte si progres.
Musím schudnúť? Fajn…
Koľko? 5kg? 10kg?
Za ako dlho? Do 31. januára? Do 31. marca?
Ako to dosiahnem?
Čo urobím inak?
V čom som naposledy zlyhal?
Také predsavzatie by malo vyzerať asi takto:
Do 31. marca zhodím 5 kg. Budem si každú nedeľu po prebudení zapisovať váhu. Sledovať váhu každý deň, nedaj Bože niekoľkokrát denne nemá zmysel. V mojom prípade sa môže váha medzi ránom a večerom pohybovať v rozptyle 5kg. Pondelok, streda, piatok pôjdem pred prácou na dvadsaťminútovú svižnú prechádzku a každý tréningový deň zaradím po cvičení 20 min kardio.
Skúste to nabudúce takto.
Každý z nás vie, čo na neho funguje, čo ho zdvihne zo stoličky, kopne do zadku a donúti ho niečo robiť. A keď nie, tak si ten spôsob nájdite. Nejde len o fitness, môže to byť podnikanie, cestovanie, plnenie si akýchkoľvek snov ... A len s tou správnou motiváciou sa budete posúvať v ústrety lepším zajtrajškom a späť ňu krok.
